Druhá generácia metód formovania je založená na chemizácii výroby foriem a jadier. Aj keď musí byť formovacia zmes aj v tomto prípade zhustená ako pri prvej generácii, postačuje menej intenzívne zhusťovanie a konečná pevnosť je výsledkom chemických reakcií spojiva počas procesu vytvrdzovania. Výhodami metód formovania druhej generácie sú: vysoká pevnosť foriem a jadier, vyššia presnosť a nižšia drsnosť povrchu. Nevýhodami ich použitia sú: vyššia cena, nižšia produktivita výroby (60 až 100 foriem za hodinu) a formovacia zmes nemôže byť znovu použitá bez ďalšej úpravy – regenerácie. Je tiež ťažké dodržiavať neustále sa zvyšujúce ekologické a hygienické predpisy.
Všetky metódy formovania druhej generácie môžu byť rozdelené podľa použitého spojivového systému do dvoch základných skupín:
- organický spojivový systém
- anorganický spojivový systém
Použitie chemických spojív, hlavne tých na báze organických zlúčenín, má negatívny ekologický a zdravotný dopad s potrebou prísnej kontroly činidiel, vznikajúcich exhalátov, plynov a pár vytvorených počas výroby foriem a pri ich odlievaní. Bezpečnostné riziká pre pracovníkov zlievarne môžu vznikať pri kontakte s kožou alebo očami, požitím, ako aj vdýchnutím. Anorganické spojivá sú v tomto ohľade menej problematické a v niektorých prípadoch sú kvôli tomu aj uprednostňované. Anorganické formovacie zmesi sú ale horšie regenerovateľné než tie, ktoré využívajú organické spojivá. Anorganické spojivá sú bez zápachu, sú nehorľavé, majú znížený vývin dymu a výparov pri odlievaní a vytĺkaní. Typickou nevýhodou anorganických spojivových systémov je vysoká zvyšková pevnosť foriem a jadier po odliatí a majú tak zlé vlastnosti z hľadiska vytĺkateľnosti. Na druhej strane organické spojivá, ako celá skupina, majú vynikajúcu rozpadavosť následkom tepla odliatku. Táto rozpadavosť je obzvlášť výhodná pri odstraňovaní jadier zo stiesnených dutín.
Metódy vytvrdzovania chemických spojivových systémov sú rozdelené do nasledovných skupín:
- Teplé procesy – používajú teplom vytvrdzované spojivové systémy:
- vytvrdzovanie v peci
- vytvrdzovanie teplom modelového zariadenia
- Studené procesy – chemické vytvrdzovanie tekutými alebo plynnými činidlami:
- riadené vytvrdzovanie – spojivo sa vytvrdzuje výparmi alebo plynným katalyzátorom, ktorý sa aplikuje po zhustení formy alebo jadra
- samotuhnúce zmesi (No-bake) – spojivo vytvrdne po istom čase po zmiešaní zložiek spojiva
Vytvrdzovanie v peci sa používalo pre spojivá na báze oleja, často kombinovaných s vodou aktivovanými sacharidmi na dosiahnutie dostatočnej väznosti masy, aby sa táto dala vybrať z jadrovníka. Nevytvrdené plastické jadrá boli zvyčajne uložené na tvarové podložky, aby sa zabránilo ich deformácii vlastnou váhou pri vytvrdzovaní v peci. Jadrá boli vytvrdzované ohrevom pri 200 až 260 °C počas 1 h alebo aj dlhšie, v závislosti od hrúbky prierezu. Kvôli zdĺhavému a drahému ohrevu, nízkej produktivite a zlej rozmerovej presnosti sa táto metóda vytvrdzovania postupne nahradila inými metódami.
Metódy vytvrdzovania formovacích zmesí: