Aj keď väčšina zo základných metód zhusťovania, opísaných v predošlej časti, môže byť použitá samostatne, je bežné kombinovať jednotlivé metódy zhusťovania na vytvorenie rovnomernejšieho stupňa zhustenia v horizontálnej aj vertikálnej rovine. V tom prípade sa proces zhustenia rozdeľuje zvyčajne na dve etapy: 1. predzhusťovanie sypkej formovacej zmesi, 2. konečné zhustenie. Lisovanie je najčastejšie používanou metódou v druhej etape. V niektorých formovacích strojoch sa používa kombinácia viacerých základných metód zhusťovania. Nevýhodou viacstupňového zhustenia je ale dlhší cyklus formovacieho procesu.
Metóda striasania kombinovaná s lisovaním je typickým príkladom pre kombináciu metód zhusťovania. Tento proces sa vyskytuje najčastejšie v zlievarňach s kusovou a malosériovou výrobou s častou obmenou modelov. Ďalším typickým usporiadaním je kombinácia fúkania alebo vstreľovania, ktoré slúžia na plnenie formy a predzhustenie formovacej zmesi s následným finálnym zhustením pomocou lisovania s plochou, kontúrovanou alebo delenou lisovacou doskou. Príkladom je automatický formovací stroj Disamatic (Georg Fischer Disa Ltd.), vyrábajúci vertikálne delené, bezrámové surové formy. Kombinuje vstreľovanie formovacej zmesi do formovacej komory nasledované vysokotlakovým lisovaním z oboch strán. Firma F. Hansberg používa dodatočné zhusťovanie prúdom vzduchu 0,8 s po vstrelení formovacej zmesi, nasledované lisovaním zhora. Vákuové vstreľovanie sa zvyčajne kombinuje s lisovaním, príkladom je výrobná linka bezrámových foriem nemeckej firmy Haflinger. Vákuové vstreľovanie nasledované impulzným zhustením stlačeným vzduchom (Air-Impact) používa firma Bühler vo svojom formovacom stroji Vacuum-Formatic. Kombinácia vibrácie a lisovania znižuje spotrebu energie na prekonanie vnútorného trenia častíc formovacej zmesi, čím sa zvyšuje stupeň zhustenia a dosahuje sa rovnomernejšie zhustenie v objeme formy.