V prípade niektorých špeciálnych odliatkov nie je prípustný ani minimálny výskyt plynových bublín. Indukčné tavenie a odlievanie vo vákuu je najradikálnejším spôsobom na výrobu odliatkov bez plynov rozpustených v kove. Mnoho komplexných zliatin a superzliatin, akými sú zliatiny titánu a niklu, ktoré sa používajú predovšetkým v leteckom priemysle, reaguje s atmosférickým kyslíkom alebo dusíkom. Tavením týchto zliatin vo vákuu sa obmedzí tvorba nekovových oxidických a nitridických vtrúsenín v kovoch. Okrem toho plyny už rozpustené v tavenine sa odstraňujú z taveniny vplyvom zníženia rovnovážneho tlaku medzi plynmi a taveninou. Rozpustnosť plynov v tavenine vzrastá s teplotou, v tuhých kovoch je oveľa nižšia ako v taveninách. Preto sa plyny počas tuhnutia kovu uvoľňujú a unikajú z taveniny, alebo čiastočne zostávajú v kove a môžu tvoriť plynové bubliny. Znížením parciálneho tlaku určitého plynu nad taveninou sa zníži rovnovážne množstvo tohto plynu rozpusteného v zliatine. Táto zákonitosť sa využíva tak, že znížením tlaku (vákuovaním) v priestore nad taviacou jednotkou a v priestore odlievania podstatne znížime rozpustnosť plynu v tavenine, a tým znížime riziko výskytu bublín v odliatku. Zliatiny tavené vo vákuu sa bežne odlievajú do keramických škrupinových foriem, ktoré sa umiestňujú priamo do vákuovej taviacej komory alebo do priľahlej evakuovanej nádoby.