Metóda horúceho jadrovníka je veľmi podobná Croningovej metóde. Významným rozdielom je, že používa oveľa lacnejšie spojivo, namiesto suchej obalenej formovacej zmesi sa pri tejto metóde používa formovacia zmes s tekutou termoreaktívnou živicou. Z tohto dôvodu majú ale tieto formovacie zmesi horšiu tekutosť a vyžadujú intenzívnejšie zhustenie. Ďalším rozdielom je, že jednostranný ohrev od modelovej dosky, ako pri metóde C, už nepostačuje a jadro musí byť ohrievané zo všetkých strán v úplne uzavretom jadrovníku počas celého výrobného cyklu.
Kovový jadrovník ohriaty na teplotu 230 až 260 °C sa naplní formovacou zmesou, ktorá obsahuje rýchlo vytvrditeľné spojivo. Plnenie sa uskutočňuje vstreľovaním alebo fúkaním, a preto musí mať jadrovník vytvorené odvzdušňovacie otvory. Formovacia zmes sa nechá vytvrdzovať 10 až 30 sekúnd, kým sa dosiahne potrebná manipulačná pevnosť a vytvorené jadro sa potom vysunie z jadrovníka vyhadzovačom. Jadro ešte vyžaduje dodatočné vytvrdzovanie mimo jadrovníka, čomu napomáha exotermické teplo z prebiehajúcej chemickej reakcie. Po uvoľnení jadra z jadrovníka sa celý cyklus výroby opakuje. Vyberaniu jadra napomáha periodické nanášanie tekutého silikónového separátora. Teplota jadrovníka sa bežne udržiava vstavaným plynovým ohrievačom alebo elektrickými výhrevnými telesami. Na zabránenie ohrevu fúkacej alebo vstreľovacej hlavy následkom kontaktu s horúcimi jadrovníkmi sa fúkacia doska stroja chladí pomocou vodného chladenia.
Výroba dutého jadra metódou horúcich jadrovníkov:
a) ohrev kovového jadrovníka, b) vstrelenie formovacej zmesi do jadrovníka, c) po vopred stanovenom čase sa jadrovník otvorí a jadro sa vysunie